SÚ MEDZI NAMI?

25.05.2012 18:10
Duch, slovíčko, ktoré nejednému z nás naháňa strach.
Či už sú skutočné alebo iba výplodom našich predstav, nepokojné prízraky sú stále s nami.
Smrť neexistuje, je to iba prechod do inej formy bytia.
 
Prečo, ale niektoré duše ostávajú uväznené medzi dvoma svetmi?
Nevedia sa zorientovať alebo len nechcú prejsť na druhu stranu? Pre niektoré duše, hlavne pre tie, čo boli násilné a nečakane uvoľnené z fyzického tela napr. pri autonehode či násilnom zabití je to šok a duša nevie, čo sa s ňou deje. Niektorí si iba nechcú uvedomiť, že sú už mŕtvy a iný sa zas nechcú odlúčiť od osôb či veci a majetku alebo nám chcú iba niečo ešte povedať, a tak zostávajú...
 
Tí, čo boli za života šťastný, budú s najväčšou pravdepodobnosťou aj na druhej strane, ale ak bola osoba za života zlá, tak sa po smrti môže chovať podobným spôsobom. Niektoré ľahšie hriechy by sa aj mohli dať po smrti odčiniť. Čo poviete? Táto myšlienka viedla aj k predstave zrodu očistca, ktorú však cirkev uznala za oficiálnu až v 12 storočí. A tak milí hriešnici sa môžu očistiť od hriechov napáchaných počas života a dosiahnuť spasenie.Škoda len, že si naše tkvz. hriechy neuvedomujeme za života a nesnažíme sa žiť v láske a harmónii s prírodou i ostatnými ľuďmi.Tento čas na spasenie môže skrátiť aj niekto živý, čo napraví zlé skutky mŕtveho. Ako to, ale spraviť? Nech už majú akýkoľvek dôvod tu duše zotrvať musia si nájsť cestu k živým sami. Bežné chápanie pojmu duch je zjavenie sa mŕtvej osoby alebo aj zvieraťa. Čo sa týka zvierat je zvláštne, že duch mačky sa zjavuje sám, ale psy poväčšine v doprovode svojho pána.
 
Duchovia sa zjavujú, keď chcú živých upozorniť na hroziace sa nešťastie a tiež v tom nemilšom prípade ak zosnulý prisahá pomstu a prichádza mátať. Len málokedy nie je jasné spojenie medzi duchom a miestom či osobou. Existuje veľa rozličných duchov, ale žiadne pravidlá, s ktorými by sa riadili. Klasicky duch býva pripútaný často k svojmu domu a majetku, ktorý nechce opustiť, ale je tiež viazaný aj na kaštieľ, hrad, les, kostol a pod. Mohlo by sa zdať, že príčina týchto javov je výhradne na mieste, ktoré je nositeľom emanácie týchto javov. Väčšinou neubližujú, nestrašia, iba ostávajú na miestach, ktoré dobre poznali. Zdá sa, že tieto strašidelné fantómy nemajú spojitosť so žiadnym človekom. Sú akoby autonómne a viazané len na miesto svojho pôsobenia. Sprievodný jav takéhoto ducha je značné zníženie teploty v izbe a v niektorých prípadoch aj rôznymi zvukmi. Tu uvediem prípad, ktorý sa stal v staroveku a opisoval ho Plinius ml. V Aténach sa nachádzal dom, z ktorého sa v noci ozývalo rinčanie reťazí. O chvíľu sa zjavil starec s veľkou bradou a hroznými vlasmi. Na rukách a nohách mal okovy, s ktorými triasol.Keď sa fantóm znovu objavil filozof šiel za ním. Zrazu starec zmizol a on sa ocitol na opustenom mieste. Začal tam kopať a na veľké prekvapenie našiel kostru.Tú potom verejne pochovali a rinčanie prestalo.Tu si ťažko predstaviť, že sa jednalo o halucináciu. Nezdá sa, žeby tieto zjavenia nejak ovplyvňovali svoje okolie. Najčastejšie hovoríme, že sme ducha videli, ale sú známe aj prípady kedy ľudia iba pociťovali jeho prítomnosť. Jeden z tých najpresvedčivejších zjavení je veľmi známa Plačúca dáma. Vídavali ju v Cheltenhamu v Británii v rokoch1882-89. Túto vysokú dámu v čiernom ak nebolo vidieť bolo ju počuť plakať. Táto dáma, neskôr nazvaná aj Imogen Swinhoeova, bola asi nešťastná druhá manželka majiteľa domu. Nesprávala sa však, ako iný duchovia a kľudne sa zjavovala aj za bieleho dňa, a to nielen v dome, ale aj na prechádzke v záhrade. Aj, keď niektorí ľudia vyhľadávajú duchov úmyselne, väčšina z nich sa zjavuje nečakane a samozrejme neohlásene, tak rýchlo, že ich nestihneme zaznamenať.
 
Tiež dosť známy prípad je zo Švajčiarska, ktorý sa stal blízko Nyonu žene, ktorá sa zobudila v noci a bola presvedčená, že vidí za stolom sedieť muža v kvietkovanom župane písať. Opísala ho svojmu manželovi, ale ten jej povedal nech sa pozrie lepšie, že on nič nevidí. No už tam nič nevidela ani ona. Neskôr zistili, že dopodrobna opísala Voltaira, ktorý trávil za tým stolom písaním veľa času. Možno sa iba stratila v čase a priestore. Väčšina duchov, ako sa zjaví, tak aj mizne - nečakane. Ale kto nám zaručí, že sa nestávame iba obeťami fantázie a ilúzie? Ak hľadáme racionálne vysvetlenie, musíme zohľadniť fyzický aj duševný stav tej, ktorej osoby.Ostávajú nám potom iba naše zmysly, ale tie nebyvajú v tme a v rozrušení tiež veľmi spoľahlivé.Môžeme si aj položiť otázku či môžu byť tieto javy objektívnou skutočnosťou, teda ak vylúčime halucináciu, či podvod.Každopádne ľudia občas oznámili veci, ktoré im duchovia povedali, o ktorých nemohli vedieť. Či už vyslovili varovania alebo informácie o budúcnosti, ale len veľmi málo by sa z toho dalo dokázať. Sú, teda duchovia iba výplodom našej fantázie?? Vzhľadom k tomu, že som sama prežila podobný zážitok, o ktorom sa z určitých dôvodov tu nebudem zmieňovať, tak nepochybujem o tom, že veľká časť videní nie je vymyslená.
 
Nech tu duša zostane z akéhokoľvek dôvodu, skôr, ako sa začneme báť, mali by sme ju pochopiť a skúsiť nájsť dôvod, prečo tu zostala a tým jej tak pomôcť prejsť na druhý breh, kde nájde pokoj.
 

Vanda Kanderová.

Späť

Diskusná téma: SÚ MEDZI NAMI?

Neboli nájdené žiadne príspevky.