I believe

29.09.2013 11:37
Cudzinci. Neexistuje pre nich lepšie pomenovanie. Sú to bytosti milujúce temné noci a objavujúce sa najčastejšie na opustených lesných cestách. Pravdepodobne žijú medzi nami celé stáročia, nepozorovane, no toto ich maskovanie už ani zďaleka nie je tak dokonalé ako kedysi. Vieme o nich čoraz viac, no aj tak stále netušíme kým alebo čím vlastne sú. Trpíte úzkosťou, beznádejným pocitom strachu topiacim sa kdesi v tme. Za oknami sa mihajú tiene, počujete zvuk húkajúcej sovy a zrádzajú vás všetky zmysly. Naraz vás pohltí tma a s ďalším nádychom si uvedomíte, že z vášho života chýba pár hodín…        

 

Sme vo vesmíre sami? Nebudem prvý, kto si v živote položil takúto otázku. V celej našej histórii pútal ten nekonečný temný priestor zvaný kozmos, pozornosť a stimuloval našu prirodzenú zvedavosť, chuť objavovať nové a nepoznané. Nahliadnúc za túto pomyselnú hranicu si však teraz, po viacerých znepokojivých udalostiach, kladiem celkom novú otázku. Sme na Zemi, našom domove a kolíske všetkého známeho života, sme v tomto zdanlivo unikátnom raji v temnotách chladného vesmíru sami?
Keby ludia naozaj vedeli, čo sa deje, zbláznili by sa…
Všetko to pritom začalo jednoducho nevinne. Už ako mladý chlapec som miloval astronómiu. Sledovanie úchvatných hviezd na nočnej oblohe počas pekných letných večerov sa stalo pre mňa a moju (bohužiaľ už zosnulú) starú mamu samozrejmosťou. Pri sledovaní hviezd som si sníval svoje sny, nevedomky hľadel priamo do okien minulosti a tak to robím dodnes. A ako vtedy, aj dnes verím tomu, že priamo nad našimi hlavami sa skrývajú nespočetné vzdialené a našu fantáziu presahujúce svety.
Sú však tie svety opustené, chladné miesta? Určite nie.

vesmir-1.jpg galaxy.jpg
Profesor Francis Drake, duchovný otec projektu SETI (Hľadanie mimozemských civilizácií pomocou rádiových signálov) spoločne s ďalšími vedcami v roku 1961 formuloval tzv. Drakeovu rovnicu. Na jej základe sa snažil racionálne vypočítať možný počet inteligentých mimozemských foriem života a civlizácií, ktoré by potencionálne boli schopné vyvinúť spôsob medzihviezdnej komunikácie a technológie vesmírnych letov, ktoré by sa mohli nachádzať v rámci našej galaxie.

frank1.jpg frank2.jpg
Táto rovnica vychádza z faktov a pravdepodobných predpokladov. Pre jej vysvetlenie predpokladajme, že nový planetárny systém sa v našej galaxii objaví každých desať rokov. Podmienky vhodné pre vznik a vývoj života sa objavia raz za sto rokov. Na časti z tých nových planét sa vyvinie život, nech je už v akejkoľvek forme. Pokiaľ sa tak skutočne stane na jednej z desiatich planét podobných Zemi, vznikne tak nová forma života každých tisíc rokov. Inteligentná forma života sa tak pochopiteľne vyvinie každých 10 000 rokov. Bytosti, ktoré dokážu vyvinúť technológie a civilizáciu, sa tak vyskytnú každých 100 000 rokov.
Preto musíme vziať v úvahu priemernú dobu existencie takejto predpokladanej civlizácie. Vďaka tomu zistíme, koľko ich v našej galaxii môže existovať súčasne. Pokiaľ sa teda naša pozemská civilizácia dožije aj ďalšieho storočia a vyrieši všetky svoje civlizačné problémy, je logické predpokladať, že vďaka rastu technologického pokroku sa v tomto rozmedzí času vyberieme objavovať a snáď aj kolonizovať vesmír. Pokiaľ však zoberieme v úvahu neschopnosť riešenia civilizačných problémov v tak krátkom čase, je logické že aj iné možné civilizácie budú viesť medzi sebou sebadeštrukčné konfilkty. Tak sa možný počet inteligentných foriem života v našej galaxii jednoznačne zmenší. Na druhej strane však tie, ktorým sa tieto problémy podarí vyriešiť alebo aspoň rapídne obmedziť, tak tie budú mať omnoho väčšiu šancu na predĺženie životnosti svojej civilizácie a tým pádom sa zvyšuje aj možnosť na prípadné prvé kontakty.
Pokiaľ vezmeme v úvahu tieto stanovené možnosti, môže len v našej Galaxii existovať okolo jedného milióna inteligentných civilizácií. Pokiaľ je však väčšina z nich podobná globálnym zmýšlaním nám, tak ich počet môže byť menej ako desať, či dokonca môže v tejto dobe existovať len jedna jediná. Tá naša. A hoci to znie trochu smutne, nevyvracia to názor, že vo vesmíre nie sme sami. Veď stále berieme v úvahu len nám známy vesmír, našu galaxiu. Pravdepodobnosť, že vo vesmíre žijú milióny rôznych druhov života vrátane inteligentých civilizácií sa vďaka tejto teórii stáva takmer isto stopercentnou.

frank3.gif
Ako som však spomínal už v mojich predošlých článkoch, najmä za posledných 60 rokov novej éry fenoménu UFO, sa kopia prípady pozorovaní neidentifikovateľných objektov, vrátane kontaktov s bytosťami z iných svetov. Drvivá väčšina z nich je samozrejme nezmysel, no stále ostáva strašne veľa takých, ktoré sa jednoducho nedajú logicky vysvetliť.
Či sa raz niekomu podarí odhaliť pravdu, zamiesť pod stôl všetky nezmyselné konšpiračné teórie a rôzne zamlžujúce príbehy, to je snáď tá najväčšia záhada. Neexistuje žiadny seriózny výskum tohto fenoménu, čo je dľa môjho názoru ten najväčší problém. Len byť nadšencom prosto nestačí.
Ako som už spomenul vyššie, aj ja sám som bol iba nadšencom. Až do nedávnej doby, keď sa aj v mojom živote začali objavovať záhadné veci. V druhom pokračovaní tohto článku vám o svojich pozorovaniach poviem viac, dovtedy len ostáva dúfať, že moje (rovnako dúfam seriózne pátranie) nebude odsunuté do rámca rôznych výplodov chorých myslí, fantázií a sci-fi, tak ako sa to bohužiaľ zatiaľ stáva vo väčšine prípadov pozorovaní, svedectiev a výskumu tohto znovu naplno ožívajúceho fenoménu.

 

Pátrať po niečom, o čom vlastne nikto nemôže skutočne povedať, že ide o reálnu vec, je možno zbytočným hľadaním ihly v kope sena. Keby som sa však ja sám nestal nedobrovoľným svedkom pozorovania nevysvetliteľných úkazov, nikdy by som do tejto problematiky nezabŕdol nos naplno a ostal by som tak ako predtým len pasívnym nadšencom a príjmateľom rôznych zaručených právd… 

 

Čo znamená veriť? Nájsť pravdu v pravde písanej druhými. Čo znamená žiť? Byť pokračovateľom veľkých cieľov, o ktorých nevieme ani zďaleka všetku pravdu. Tak ako veriť?

1.jpg
Bol pokojný večer, ktorý som sa rozhodol stráviť so svojou priateľkou. Po príchode som ju našiel pokojne spať, užívajúc si tak chvíľu voľna po dlhom a vyčerpávajúcom dni strávenom v práci. Stíšil som stále zapnutý televízor, sadol si k nej a so zasneným úsmevom som ju jemne pohladkal po líci. Potom som si ľahol vedľa nej, opatrne, aby som ju náhodou nechtiac neprebudil, no rukou ju naďalej hladkal vo vlasoch. Odrazu mi schytila ruku a pevne sa ku mne pritisla, spokojne som sa k nej pritúlil a ona spala ďalej. Bolo mi skvelo a vtedy ešte nič nenasvedčovalo tomu, ako sa tento celkom obyčajný a mimoriadne pokojný večer zaraz zmení…
Prebudila sa asi po hodine. Keďže bola spod periny a môjho objatia vyhriata až, až, požiadala ma aby som otvoril okno. A vtedy sa to stalo.
Ten večer bola obloha už poriadne tmavá, nie tak jasná ako predošlé. Len sem-tam bol nejaký mráčik, obloha bola posiata krásne žiariacimi hviezdami. Neboli to však hviezdy, čo mi ako prvé padlo do oka. Na moment som ostal ako prikovaný, potom som sa však rozbehol do vedľajšej izby. Čo sa deje? Čo tam je? kričala na mňa priateľka v presvedčení, že som sa zľakol pavúka alebo niečoho takého. Keď som sa o chvíľu vrátil do izby s ručným ďalekohladom, videl som ju ako stojí pri okne a hľadí “na to” rovnako nechápavo ako moment predtým ja sám. Ani som sa nestihol poriadne pozrieť a už mala ďalekohlad ona. To je to? spýtala sa, aj keď bola rovnako presvedčená ako ja, že to čo vidíme, je presne to isté ako sme už videli pár mesiacov predtým. Po chvíľke sa rozbehla za svojou mamou do obývačky, aby aj ona videla ten nebeský zázrak. Ja som ostal v izbe sám, pri polootvorenom okne sa opieral o zábradlie a s neskrývaným úsmevom ale aj úžasom na tvári sledoval ďalej tmavú oblohu a ten záhadny predmet na nej. Až po chvíľke som sa aj ja vybral za nimi a potom sme už spoločne všetci traja sledovali niečo, čo nikto z nás nevidí práve každý deň. A niečo, z čoho následné pocity len tak rýchlo nevyšumia do prázdna…
To je zhruba opis nášho pozorovania. Opis niečoho, čo ma zaujalo natoľko, aby som sa rozhodol získať niekoľko informácií, ktoré by mi pomohli rozlúsknuť tajomstvo toho neznámeho telesa na temnej oblohe.
Čo sme videli?

 

2.jpg 3.jpg 4.jpg
Po tom ako som otvoril okno, smerujúc svoj pohľad nad hotel Jánošik v Liptovskom Mikuláši, zbadal som jasno červeno – biele svetlo v tvare gule (najviac sa to podobalo na bežnú hviezdu, až na to, že to bolo omnoho jasnejšie a takmer isto v atmosfére, nie mimo nej), ktoré obrovskou rýchlosťou (v porovnaní s bežnými lietadlami tak 2 až 3 x rýchlejšie) pretalo oblohu a zastalo voľne vo vzduchu o pár kilometrov, niekde nad vodnou nádržou Liptovská Mara. Tesne potom ako som na to čo vidím upozornil priateľku, sme už obaja sledovali ten objekt, ktorý náhle zastal a jeho farba bola čisto oranžová (podobnú oranžovú lietajúcu guľu sme spoločne sledovali niekoľko mesiacov pred týmto pozorovaním). Tento neznámy oranžový objekt stál na mieste cca minútu a potom, ako keby sa proste vyparil vo vzduchu alebo “zhasol”. Odvtedy po objekte nebolo už ani stopy, hoci sme priebežne počas večera ešte sledovali oblohu z niekoľkých okien bytovky naraz (severozápad – kde sme teleso videli, severovýchod a juh, nič sme však už potom neuvideli).

janosik.jpg mara.jpg
Nebolo to teda moje prvé pozorovanie niečoho, čo sa zďaleka nepodobá na nič pozemského charakteru (lietadlá, vrtuľníky, ba dokonca ani balóny či iné vzdušné predmety – nakoľko sa objekt pohyboval obrovskou rýchlosťou, potom zostal stáť na mieste kde zmenil farbu a nakoniec jednoducho zmizol) no bolo to prvé, ktoré môžem označiť za skutočne vydarené. A prečo?
1. Nevidel som to sám. Okrem mňa moja priateľka a jej mama (a predpokladám, že aj iní ľudia, ktorí v tom čase buď išli autom či pešo tou trasou, boli v blízkosti Liptovskej Mary alebo z iných miest, odkiaľ sa tam dalo dovidieť či kde sa teleso pohybovalo predtým).
2. Videl som ako objekt letí, mení farbu a nakoniec nepochopiteľne zmizne z miesta.
3. Doteraz mám neopísateľne zvláštne pocity z tohto pozorovania a aj mierny strach, keďže predtým som si podobné veci želal vidieť, teraz je to skôr naopak.
Astronómia bola vždy mojou srdcovkou. Rovnako tak aj záhady a samozrejme fenomén UFO, o ktorom mám naštudované naozaj veľa a preto si dovolím tvrdiť, že nikdy by som sa nestal senzáciechtivým šíriteľom nezmyslov, ako to žiaľ so svedectvami o pozorovaniach UFO a jemu blízkych javov v drvivej väčšine je. Nikdy by ma však nenapadlo že aj ja uvidím na oblohe niečo, čo si nedokážem zatiaľ racionálne vysvetliť. Po tomto pozorovaní som si prostredníctvom Youtube.com našiel niekoľko videí s názvom “Orange UFO”. Na moje počudovanie väčšina z nich zachytávala jeden či viacero nafilmovaných alebo odfotografovaných objektov, ktoré sa až nápadne podobali na nami pozorované teleso. So záujmom som si ich prezrel, niektoré aj s typickým skeptickým úsmevom, a rozhodol sa ďalej tejto téme nevenovať. Až dokým sa nezačali objavovať zaujímavé a takmer šokujúce súvislosti. O týchto súvislostiach si povieme v nasledujúcom pokračovaní môjho pátrania po odhalení pravdy.
Čo je však pravdou? To čomu veríme? Alebo sa len zaslepene snažíme veriť?

 

Nie je tomu ani mesiac, čo som sa náhodou a nedobrovoľne stal svedkom pozorovania niečoho, čo rozhodne nepokladám za bežný vzdušný objekt. Môj záujem o UFO však nikdy neprekročil práve pomyselnú hranicu medzi záujmom – fikciou – realitou. Nikdy som sa nestal svedkom niečoho zvláštneho, nikdy som nemohol brať všetky tie články, knihy a dokumenty, ktoré som za posledné roky doslova prelúskal jeden za druhým, nikdy som ich nemohol brať úplne vážne. Chýbal mi dôkaz, niečo, čo by ma prinútilo uveriť. Prišiel rok 2010. A s ním nielen oživenie môjho záujmu o nadprirodzené a nevysvetliteľné, ale hlavne to, čo som predtým postrádal. Jednoducho – vidieť na vlastné oči.
Ako som spomínal už v predchádzajúcich epizódach tohto mini – seriálu, od útleho veku ma fascinoval Vesmír. Sledovanie hviezd patrí dodnes k môjmu obrovskému koníčku a hlavne keď je pekná a jasná noc, pokojne mi stačí ísť niekam von a aspoň raz musím dvihnúť hlavu, aby som sa mohol kochať tou nádherou, tým ultimátnym priestorom nad našimi hlavami. A nech sa zdá akokoľvek veľký, je len prostým zrnkom piesku v niečom oveľa väčšom.

1.jpg 2.jpg
Fenomén UFO ma rovnako priťahoval kedysi a v poslednej dobe ma začal zaujímať ešte viac. Samozrejme, veľa vecí, nad ktorými som v mladšom veku intenzívne premýšľal a dokonca im veril, mi už dnes príde tak povediac skôr ako nepodarok medzi Sci-Fi a komédiou. Stále je tu však veľa takých, ktoré ma aj teraz nútia premýšľať.

3.jpg 4.jpg 5.jpg
Je zbytočné hovoriť či lepšie povedané klásť si otázku – Sme vo vesmíre sami? Poprední vedci sa dnes zhodnú na tom, že táto otázka je jednoducho absurdná. Vo vesmíre nielen že nie sme sami, vesmír sám priam kypí životom. Problém však spočíva v tom, že naša civilizácia je ešte natoľko v plienkach, že ešte veľmi dlho potrvá, kým sa nám podarí objaviť rozumný spôsob na to, ako nájsť “tých vonku”. A niektorí z nich sú natoľko optimistickí, že v sebe s určitosťou držia presvedčenie o tom, že prvý kontakt s niečím inteligentým z vesmíru sa odohrá možno už za 10 až 15 rokov. Samozrejme len na úrovni zachytenia prichádzajúcich mechanických signálov alebo objavenia vzdialenej planéty vhodnej pre život.
Vráťme sa však ku mne, k pozorovaniu, ktorého som sa stal svedkom večer 23. októbra tohto roku. Pozorovania neidentifikovateľného lietajúceho objektu, ktorý vo mne mal vzbudiť tento náhly a veľký záujem o podrobnejšie skúmanie tohto dodnes nejasného a mnohými hlúpo predom odpisovaného fenoménu.
Poznáte to – jeden kamarát vraví druhému. Presne tak začal aj tento rok. Dozvedel som sa o tom, že kamarátovi z Košíc sa podarilo nahrať na mobil čudné svetlo poskakujúce na oblohe. On je nadšencom UFO rovnako ako ja, až na to, že nechápe množstvo súvislostí a tak okamžite prehlasoval že videl mimozemskú loď. Video bolo dosť nekvalitné, no hneď som spoznal mne dobre známe čudné svetlo na nočnej oblohe. Už predtým videl kopec podobných vecí, veď Košice patria k tým miestam na Slovensku, odkiaľ prichádza veľa správ o pozorovaní takýchto objektov (viď Slánske vrchy v jednom z mojich starších článkov o Pozorovaniach UFO nad Slovenskom). To svetlo malo modrobielu farbu a pohybovalo sa podobne ako trébars lietadlo, no očividne aspoň podla farby a rýchlosti to lietadlo nebolo. Tento predmet mi však pripomenul množstvo podobných objektov, ktoré som už od detstva ja sám pozoroval na nočnej oblohe. O väčšine z nich som bol presvedčený – išlo o sondy či družice na našej obežnej dráhe, alebo podobné umelé predmety. Jedno pozorovanie však bolo celkom odlišné, no vďaka tomu, že sa odohralo skutočne dosť dávno, ani si vlastne nespomeniem v ktorom roku to bolo, nemôžem o tomto pozorovaní  napísať viac.

Slánske vrchy 6.jpeg 8.jpg
Veľakrát padla reč na túto tému s mojou priateľkou. Ako som spomenul, za posledné roky som prečítal nespočetne veľa kníh a článkov o UFO, od tých najväčších fantasmagórií až po celkom zaujímavé a hlavne “uveriteľnejšie” príbehy, videl som veľa TV dokumentov a odkedy do našich končín dorazil internet, môj prehľad sa ešte viac zväčšil. Ju, ale aj veľa mojich známych zaujímala táto téma a tak som sa neraz stal akýmsi rozprávačom a oni ma za odmenu vďačne počúvali. Priznám sa, celkom ma to bavilo, aj keď do podobnej role je ťažko sa celkom dostať, jednoducho pre lepšie pochopenie fenoménu UFO nie je dobré počúvať, ale urobiť to isté, čo som predtým urobil ja. Veľakrát som jej aj hovoril o tom, že som videl zvláštne svetlá či gule, ktoré križovali nočnú oblohu, spomínal som jej príhody a opisoval veci, ktoré snáď zažil a videl aj ten najväčší astronomický laik. Raz sa nám podarilo niečo podobné vidieť aj spoločne, bol som však znovu pokojný a všetko sa snažil vysvetliť si racionálne. Veď vidieť biele svetlo, ktoré veľmi rýchlo letí po nočnej oblohe, ešte nemusí znamenať, že ide o niečo zvláštne.
Pred niekoľkými mesiacmi, myslím že to bolo na jar, som ostal u priateľky dlhšie (nakoniec sme zaspali a ja som odchádzal od nej až nadránom). V neskorších večerných hodinách, myslím že to bolo medzi 21:00 až 22:30 (presný čas si skutočne nespomeniem) sme len tak zo zábavy sledovali z okna ľudí (naproti jej bytovke je jeden z najfrekventovanejších ťahov v meste a luxusný hotel Jánošík). Keďže bola obloha skutočne pekná, nemohol som sem tam nehodiť očkom aj na hviezdy, pričom sme si spoločne zaspomínali na časy, keď sme sa len spoznávali a po večeroch sa spoločne prechádzali a sledovali hviezdy na opustených miestach. Romantiku však náhle prerušilo čosi, čo mi takpovediac nemohlo nevyraziť dych. Z ničoho nič, na mieste kde bola len tmavá obloha, sa zjavil jasno žiariaci objekt oranžovej farby. Obrovskou rýchlosťou križoval oblohu. S úžasom a napätím sme to “čudo” sledovali, až kým nezmizlo niekde za horami. Samozrejme sa toto pozorovanie stalo u nás témou večera, ešte nejaký ten deň – dva som o tom skutočne veľmi premýšľal, no nakoniec to vyšumelo z hlavy a ja som sa rozhodol, že to čo som videl síce mohlo byť UFO, ale pokojne to mohlo byť aj lietadlo s nejakým skutočne zvláštnym signalizačným svetlom. Navyše mi jeden známy povedal, že práve v tom čase letelo akési vojenské lietadlo ponad naše mesto (síce netuším odkiaľ sa to dovtípil) a tak som sa tým už prosto ďalej nezaoberal.

9.jpg 10.jpg Typické večerné Orange UFO. 12.jpg
Počas leta bolo možností na sledovanie nočnej oblohy skutočne veľa. Sem tam ma priateľka podpichla, či náhodou znovu neuvidíme to UFO, ale ja som sa len zakaždým pousmial a nezaoberal sa tým. O niekoľko týždňov sa ozval znova kamarát z Košíc, s ďalším pozorovaním a ešte bizarnejšiou historkou. V práci, počas nočnej zmeny, ostali s kolegami poriadne vystrašení. Pri opracovaní plechu sa totiž stalo niečo skutočne zvláštne ( https://milanbanas.blog.sme.sk/c/235137/Lovec-zahad-1-Skutocna-fotka-mimozemstana.html)

Údajná tvár Mimozemšťana ( foto M. Liko – 2010 Ke )       37717_1323669372871_1264955374_2047432_8019934_n.jpg
Fotografiu som si veľakrát pozorne prezeral a ani raz sa nestalo, že by som na nej nevidel tú na prvý pohľad desivú tvár. Pozorovanie zvláštneho svetla na oblohe deň predtým a následne tá fotografia z práce, z ktorej na vás priam civí – sivý. Prečítal som veľa teórií o tom, že obraz mimozemšťana, aký je nám hlavne vďaka médiam najčastejšie prezentovaný v tejto podobe, je vlastne len odrazom nášho vedomia – spomienky na čas tesne po pôrode. (Skutočne prebehli experimenty, pri ktorých sa dokázalo, že čerstvo narodené dieťa vidí svet rozmazane a tvár matky sa pri takomto videní až náramne podobá práve na tvár mimozemšťana. Desivé prostredie popisované unesenými by rovnako našlo zhodu v prostredí nemocnice.) Len mi prišlo skutočne zvláštne, že jeden deň niekto vidí UFO a na druhý deň mi pošle fotografiu, na ktorej je pravdepodobne tvár mimozešťana a všetko sa to odohrá v jednom meste (Košice).
Fotografiu sme prebrali s viacerými známymi, každý sa zhodol na tom, že vidí tvár ufóna. Dokonca som sa opýtal aj pár ľudí z rodiny, ktorí sa o UFO a podobné veci nezaujímajú vôbec a aj podobu tzv. sivého mimozemšťana si nedokážu ani predstaviť (údajne, predstavte si).
Keď som im však ukázal fotku, hneď mi povedali že vidia tvár ducha a opísali to presne rovnakým spôsobom ako ostatní pred nimi. O tejto zvláštnej fotografii som upovedomil aj miestny Trnavský UFO klub, vedený najznámejším bádateľom po UFO u nás – Miroslavom Karlíkom. Fotografia ich samozrejme zaujala, no vysvetlili to tak, že pravdepodobne buď nie je pravá (nakoľko jej chýbal exif), alebo ide o skutočne zaujímavú hru tieňov (podobne ako v prípade slávnej tváre na Marse, o ktorej sa však dodnes vedú tiež zaujímavé dohady) a tvár mimozemšťana je vlastne len vytvorená ľudskou predstavivosťou (zrak je jednoducho tiež poriadnym fenoménom a do hlavy sa nám tak pri niektorých obrazcoch okamžite môže doslova premietnúť to, čo poznáme a chceme si tam dosadiť).

mars1.jpg vs    mars2.gif
O fotografii mimozešťana som napísal aj článok, ktorému som dal prívlastok “Skutočná fotka”, aby som upútal čo najväčšiu pozornosť ľudí, nie s cieľom vytvárania senzácie, ale aby sa na to takpovediac lapili a dúfajúc tak, že sa mi podarí rýchlejšie objasniť tento zvláštny snímok.
Rok 2010 však priniesol ešte niečo. Moje pozorovanie z 23. októbra. Pozorovanie mne dobre známeho telesa, avšak za iných okolností a vynarajúcich odrazu až desivé súvislosti. Či je moje náhle precitnutie pre objasnenie tohto fenoménu len unáhlenou a neopodstatnenou nervozitou a viac, o tom si povieme v nasledujúcej epizóde môjho mini seriálu.
Hľadajúc pravdu sa pozeráme do výšin. Hviezdy sa odrážajú do našich očí a ďalej do mysle. Čo ak je ale odpoveď ukrytá práve tam. Len vďaka našej mysli môžeme teraz dosiahnúť až na nebesia. A odhaliť dávnu pravdu vo hviezdach.

 

V záverečnej časti môjho pátrania po pravde vám predstavím všetky šokujúce súvislosti, ktoré sa viažu k môjmu pozorovaniu. K pozorovaniu neznámeho žiariaceho telesa na nočnej oblohe, záhady, ktorá ma nevedomky prinútila odhodlať sa pátrať a nakoniec nájsť pravdu…  

 

Odkedy som si založil tento blog, prišlo mi kopec správ od rôznych ľudí. Od reakcií hokejových fanúšikov až po spokojných čítateľov “The Game”, ktorý si stále pýtali viac a viac a mňa na moje potešenie oberali o všetok voľný čas.

Prednedávnom som sa rozhodol napísať zopár článkov aj o téme môjmu srdcu od malička veľmi blízkej – záhadách nášho sveta. Keďže fenomén UFO a stále háklivá téma mimozemských civilizácií mi bola zo všetkých záhad najbližšia, nedal som sa odradiť skôr negatívnym postojom čitateľov, ktorí na tejto serióznej stránke neuvítali “blboviny o malých zelených mužíčkoch” najprívetivejšie. A postupom času som si povedal, že je skutočne dosť, že o podobných veciach predsa radšej budem len čítať, ako o nich písať. Až pokým som sa aj ja nestal svedkom niečoho, v čo som nedúfal ani v najtajnejších snoch. A dnes, keď píšem tieto slová, by som bol oveľa radšej, keby som nič podobné nevidel. Je to jednoduchý problém – oveľa ťažšie sa mi zaspáva.

1.jpg 2.jpg

3.jpg
Prejdime však k veci. Priznám sa, prekvapila ma správa, ktorá mi prišla pred niekoľkými dňami na Facebook. Napísal mi jeden mladý chalan (budem ho volať len krstným menom, teda Filip), ktorý sa zaujíma o UFO, a páčia sa mu moje články na túto tématiku. Prvotný pocit bol samozrejme lichotivý, rovnako ako pri ostatných pozitívnych reakciách, no potom ho vystriedalo niečo, čo by mi vonkoncom nenapadlo.
“Ten objekt, o ktorom si mi písal. Rovnakú vec videla moja mama pred rokom v Chorvátsku.”
Veta, ktorá razom zmenila môj postoj k celej tejto problematike a ktorá vo mne znovu oživila vášnivý záujem o rozlúsknutie pravdy. Samozrejme som o tom dal vedieť priateľke, najzaujímavejšie na tom všetkom ale bolo, že Filip k tomu pribalil aj video.

 

“Toto, alebo niečo veľmi podobné videla moja mama minulý rok, keď sme boli na dovolenke v Chorvátsku. Ja som bol v izbe, nevidel som to a priznám sa, nechcelo sa mi ísť na balkón za mamou, keďže som jej neveril. Potom sme ale natrafili na tento príspevok TV JOJ, no a zarazilo nás, že na tom istom mieste taký objekt už pozorovali.”

4.png 5.jpg
Tak zneli Filipove slová. No a zarazili samozrejme aj nás dvoch, nakoľko sme sa práve pred pár dňami stali svedkami pozorovania na vlas rovnakého objektu. To by ale nebolo ani zďaleka všetko. Priateľka si spomenula na to, že potom ako sme UFO videli, aj ona troška pobrúzdila po nete, aby našla niečo, čo by naše pozorovanie mohlo vysvetliť. Natrafila na toto video:

 

Najprv jej pripadalo smiešne, vyzeralo to ako pekný podvod. Keď však videla aj video z Chorvátska, obaja sme zostali znepokojení. Samotný Youtube.com síce nie je práve najdôveryhodnejším zdrojom nahrávok, ale podobnými objektami nazvanými jednoducho Orange UFO´s, sa len tak hemží. Niektoré z nich sú očividnými podfukmi alebo výsledkom zlej nahrávacej techniky či postupe pri nej, pri iných ma však ešte teraz nepríjemne mrazí pri kostiach. Viete, vidieť niečo také na vlastné oči a následne sa dozvedieť takéto informácie, to nemôže človeka nechať chladným. Odvtedy mi to poriadne vŕta v hlave a ak som von, z nočnej oblohy takmer nespúšťam zrak. Možno som niečo také videl naposledy, no aj keby, tak toho vôbec neľutujem. Ako nadšenec UFO som vždy túžil niečo nadprirodzené alebo nevysvetliteľné vidieť, teraz je to presne naopak. A ak aj sa mi znova pošťastí, rozhodne pri tom nechcem byť sám.
Možno si teraz poviete, dve videá, svedectvo chlapca s matkou, ktorých osobne nepoznám a teda (zatiaľ) nemám ako overiť si pravdovravnosť ich správy, to je málo. Možno naozaj, ale to vonkoncom nie je všetko!
O tomto prípade som informoval dva najväčšie UFO Kluby na územi Česka a Slovenska (UFO Klub Trnava, ktorého som sa medzitým stihol stať členom a UFO Klub Zlín). Aj touto cestou chcem zároveň požiadať každého, kto večer 23.októbra 2010 sledoval nočnú oblohu nad Liptovským Mikulášom, či niečo podobné nevidel. Ďakujem.

7.gif 8.jpg
Súvislosti. Chcete ďalšie súvislosti?
Pozorovania zvláštnych svetelných úkazov na tunajšej nočnej oblohe nie sú vonkoncom žiadnou mimoriadnou udalosťou. Dejú sa veľmi často (najčastejšie svedkovia opisujú zvláštne poletujúce žiarivé hviezdy alebo modré, červené, či práve oranžové gule), rozhodne častejšie ako pozorovania denných diskov. Nie všetci ľudia však majú “šťastie” niečo podobné zazrieť, nie všetci nájdu odvahu ako ja, aby o tom hovorili a sú aj takí, ktorí sa nad niečím podobným ani vôbec nepozastavia (jednoducho z nevedomosti alebo presvedčenia).
Vráťme sa však k toľko sľubovaným súvislostiam.
Okrem mňa a mojej priateľky bola svedkom pozorovania “Orange UFO” s nami aj jej mama, tá však videla až ako objekt ostal visieť voľne vo vzduchu a následne zmizol. Nakoľko o tejto problematike vie pramálo a má svoj vek, nikomu sa o tom nezmieňovala. Na druhý deň po pozorovaní ju však v práci zaujalo to, čo jej povedala jedna z kolegýň.
“Moja dcéra včera večer ževraj UFO videla si predstav”
Podľa opisu, smeru letu a času sa jednalo o to isté UFO, ktoré sme videli aj my traja. Pokiaľ to videli aj iní ľudia, navyše z iného miesta ako my (Demänová) nemohlo ísť o niečo malé (napr. lampión). No a pokiaľ to videli aj oni, museli to vidieť aj ďalší ľudia (minimálne každý, kto v tom čase sledoval nočnú oblohu, išiel tým smerom alebo bol niekde na Liptovskej Mare).

9.jpg
Ďalší svedkovia, ďalší premenený samostatný nájazd, dokonale prihrávajúci mi k mojej teórii, že nešlo o nič známe – pozemské. Preto okrem nadšenia pociťujem aj presný opak, mierny strach a znepokojenie. Ako povedal ku chorvátskemu videu známy slovenský UFOlóg Miroslav Karlík (ktorého touto cestou pozdravujem), v tomto prípade išlo takmer isto o pilotovaný objekt s posádkou. Podobné Orange UFO´s sú mnohými svedkami popisované ako malí prieskumníci, lode slúžiace k odoberaniu vzorkov z vodných plôch – to by sedelo, nakoľko objekt mohol byť tak v rozmedzí jedného alebo dvoch kilometrov od Liptovskej Mary, kam aj smeroval a nakoniec zmizol. (Teoreticky tam mohol aj pristáť, nakoľko sa v tme ťažko odhaduje či objekt prudko odletel, či v ňom jednoducho vypli svetlá alebo pristál. Samozrejme, ak mi čas dovolí, pôjdem sa tam pozrieť, či nenájdem nejaké dôkazové materiály.)

6.jpg
Prípad zaujal aj oba vyššie spomenuté UFO Kluby, s ktorými som na základe tohto prípadu začal spolupracovať. Dúfam, že sa nám spoločne podarí niečo nové odhaliť ohľadom tohto a aj ďalších podobných prípadov, ktorých je nielen na našom území veľmi veľa a niektoré z nich rozhodne stoja za pozornosť.
Na záver by som chcel ešte pripojiť tieto tri fotografie:
biele ufo cez den

bieleufo.jpg
orange ufo v noci

OrangeUFO.jpg
portoricka foto a spojitost s vimany

pyramidufo.jpg Vimana.jpeg
Nie je to zaujímavé? Ak nejde o mimozemskú technológiu, čo to potom je? Alebo budeme naďalej len slepo prizerať a tváriť sa, že nič podobné neexistuje? Pokojne, ale ja medzi vami rozhodne nebudem.

 

Milan Banáš

Späť